Život Prešova
online
online
Sankcie voči Rusku, ktoré by stopli plyn, môžu vrátiť EÚ do recesie
16.03.2014 Celý región
Bratislava 16. marca (TASR) - Ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré by viedli k zastaveniu dodávok ropy a plynu do Európy, by mohli ekonomiku Európskej únie vrátiť naspäť do recesie. A to najmä v prípade, ak by takýto stav trval dlhodobejšie, čiže viac ako niekoľko mesiacov. Odhaduje to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
"Na druhej strane, vývoz ropy a plynu je významným zdrojom príjmov ruskej ekonomiky. Následky sankcií na ruskú ekonomiku by tak mohli byť až devastačné," upozornil Koršňák. Rusko totiž patrí medzi najväčších svetových producentov ropy aj plynu s podielom na svetovej produkcii prekračujúcim 10 %.
"Výpadok ruskej produkcie by tak s veľkou pravdepodobnosťou viedol k prudkému rastu cien týchto komodít na svetových trhoch a následne pravdepodobne aj k obmedzeniu dynamiky rastu globálnej ekonomiky," opísal analytik. V prípade časti krajín EÚ by sa dôsledok zastavenia ruských exportov energetických surovín ešte znásobil ich výraznou závislosťou práve na dovozoch z Ruska.
Aj z historických dôvodov sú pritom od ruských energetických dovozov závislé najmä krajiny strednej a východnej Európy, ale aj Fínsko. Vo väčšine týchto krajín sa podľa Koršňáka podiel Ruska na dovoze ropy a plynu pohybuje na úrovniach okolo 90 až 100 %. V priemere dovážajú krajiny EÚ z Ruska 27 % ropy a plynu.
Na druhej strane, zastavenie alebo výrazné obmedzenie vývozov do Ruska by malo priamy negatívny dôsledok najmä na severovýchodnú Európu – Pobaltie, Fínsko, prípadne Poľsko. V krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska, Nemecka, Rakúska, Česka, Maďarska, či Slovinska by boli pravdepodobne priame a nepriame následky vyrovnané. V krajinách západnej Európy, s výnimkou Nemecka a Rakúska, by prevládali skôr nepriame následky cez spomalenie rastu ekonomík strednej a východnej Európy.
"Na druhej strane, vývoz ropy a plynu je významným zdrojom príjmov ruskej ekonomiky. Následky sankcií na ruskú ekonomiku by tak mohli byť až devastačné," upozornil Koršňák. Rusko totiž patrí medzi najväčších svetových producentov ropy aj plynu s podielom na svetovej produkcii prekračujúcim 10 %.
"Výpadok ruskej produkcie by tak s veľkou pravdepodobnosťou viedol k prudkému rastu cien týchto komodít na svetových trhoch a následne pravdepodobne aj k obmedzeniu dynamiky rastu globálnej ekonomiky," opísal analytik. V prípade časti krajín EÚ by sa dôsledok zastavenia ruských exportov energetických surovín ešte znásobil ich výraznou závislosťou práve na dovozoch z Ruska.
Aj z historických dôvodov sú pritom od ruských energetických dovozov závislé najmä krajiny strednej a východnej Európy, ale aj Fínsko. Vo väčšine týchto krajín sa podľa Koršňáka podiel Ruska na dovoze ropy a plynu pohybuje na úrovniach okolo 90 až 100 %. V priemere dovážajú krajiny EÚ z Ruska 27 % ropy a plynu.
Na druhej strane, zastavenie alebo výrazné obmedzenie vývozov do Ruska by malo priamy negatívny dôsledok najmä na severovýchodnú Európu – Pobaltie, Fínsko, prípadne Poľsko. V krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska, Nemecka, Rakúska, Česka, Maďarska, či Slovinska by boli pravdepodobne priame a nepriame následky vyrovnané. V krajinách západnej Európy, s výnimkou Nemecka a Rakúska, by prevládali skôr nepriame následky cez spomalenie rastu ekonomík strednej a východnej Európy.
0
www.ZIVOTPO.sk
